Funckionalizmus

Netradičné a minimalistické kúsky, ktoré boli podriadené funkcii. Aj tak by sa mohli nazývať diela, ktoré vznikli pod rukami jednej zo známych osobností slovenskej architektúry, Emila Belluša. Do jeho širokého portfólia sa zapisujú mnohé známe stavby, ktoré navštevujeme pravidelne dodnes. Hotel Devín, Kolonádový most v Piešťanoch či trnavský vodojem sú len začiatkom dlhého zoznamu. Mierne futuristická a veľmi zaujímavá práca ovplyvňuje oblasť architektúry dodnes. Niet sa teda čomu čudovať, že na jeho počesť sa od roku 1990 udeľuje Cena Emila Belluša za celoživotné dielo v architektúre. Kto bol v skutočnosti Emil Belluš a aké ďalšie projekty pochádzajú z jeho tvorby?

Emil Belluš a jeho životopis

Emil Belluš sa narodil 19. septembra 1899 v Slovenskej Ľupči do rodiny stolárskeho majstra Daniela Belluša. Vďaka mierne kreatívnemu zameraniu svojho otca a kultúrne orientovanej rodiny sa jeho umelecký smer začal formovať už od útleho detstva. Ako malý sa zaujímal o divadlo a výtvarné umenie, čo malo neskôr pozitívny účinok na jeho štúdium. Odchod na vysokú školu mu síce mierne skomplikovala vojenská služba, no z tej bol prepustený v roku 1918, kedy sa mohol naplno venovať tomu, čo tak miloval. V tom istom roku nastúpil na Fakultu architektúry Technickej univerzity v Budapešti odkiaľ neskôr odišiel do Prahy.

Prvé projekty prišli hneď po skončení školy

Na svojom prvom diele, Národnom dome v Banskej Bystrici, začal Emil Belluš pracovať už v roku 1924, tesne po tom, ako dokončil svoje štúdium na vysokej škole. Rok na to si otvoril svoj vlastný ateliér v Bratislave a stal sa členom Spolku slovenských umelcov. Bol takisto členom Školy umeleckých remesiel a spolupracoval s inými architektmi či známymi osobnosťami, ako napríklad s režisérom Jánom Jamnickým.

Aj napriek tomu, že sa tridsiate a štyridsiate roky spájali s vojnou a nie práve najlepšími životnými podmienkami, v živote Emila Belluša išlo o vrcholné tvorivé obdobie. V týchto rokoch sa mu podarilo naprojektovať množstvo verejných, administratívnych aj obytných budov, ktoré sú dodnes dominantami jednotlivých slovenských miest.

Architekt a scénograf v jednom

Architekti ako Emil Belluš sa zapisujú do histórie nielen vďaka tomu, čo vytvorili, ale aj vďaka ich aktívnej účasti v úplne iných a odlišných oblastiach. Mnohí poznajú Emila len ako autora známych stavieb, okolo ktorých chodia pravidelne do práce či školy. Len málokto však tuší, že tohto známeho architekta priťahovala aj scénografia. Mal k nej veľmi blízko, a to hlavne z dôvodu, že brat jeho manželky bol známy avantgardný režisér Ján Jamnický. Ten ukázal Bellušovi novú tvorivú oblasť, kde mohol rozširovať svoje pôsobenie.

Emil Belluš a jeho celoživotná práca je veľkým prínosom nielen pre slovenskú, ale aj celosvetovú architektúru. Aj napriek tomu, že jeho projekty stoja na svojich miestach už niekoľko desiatok rokov, sú zdrojom inšpirácie a prinášajú stále niečo nové.

Ak hľadáte rôzne tipy a inšpirácie pre architektúru či dizajn, máme pre vás pripravených viacero článkov a tak isto aj akcie na rôzne produkty v rámci dekorácií a interiérového dizajnu. Stačí sa bezplatne registrovať na našej stránke Westwing a získať výhody našich skvelých ponúk!

Architektúra, ktorá oslávila Emila Belluša

Emil Belluš bol vo svojej dobe jedným z mála predstaviteľov mierne futuristického a minimalistického architektonického štýlu s názvom funkcionalizmus. Ten je charakteristický tým, že všetko sa v jeho tvorbe podriaďuje funkcii. Ovplyvňujú ho trendy ako konštruktivizmus, purizmus, kubizmus, rondokubizmus či známy bytový dizajn minimalizmus. Hlavnou úlohou je odstrániť všetko prebytočné, aby dokázalo vyniknúť to hlavné.

Štýl bývania, akým je napríklad minimalizmus v byte alebo funkcionalizmus, je obľúbený dodnes. Jednotlivé projekty Emila Belluša sú preto stále moderné, nadčasové a dokážu sa prispôsobiť súčasnej dobe.

K základným princípom architektúry funkcionalizmu sa radí odmietnutie histórie a umeleckej stránky, hygiena, geometrické tvary, asymetria a pravdivosť. Väčšina budov má tvar kvádra, no nechýbajú zaujímavé časti, ktoré vytŕčajú alebo kontrastujú s celkom a priťahujú pozornosť. Ďalšími znakmi budov a stavieb tohto štýlu sú ploché steny, pásové okná, hladká fasáda spravidla v bielej farbe a strohý konečný výsledok.

Obľúbené materiály v interiéri aj v exteriéri sú hlavne niklové rúrky, dymové sklo, umelá hmota, linoleum a lakované drevo. Celý výsledok vie veľmi pekne doplniť koženka či dokonca netradičný chróm. Exteriérové a interiérové farby sú skôr bledšie, spravidla sa využíva biela a sivá či antracitová farba, no pre vytvorenie kontrastu môže autor staviť aj na čiernu.

Funkcionalizmus, ako exteriérový a interiérový trend, sa začal rozširovať v 20. rokoch 20. storočia a jeho vrchol nastal v období od 30. do 50. rokov. Presne v časoch, kedy začal Emil Belluš so svojou umeleckou prácou, a kedy vytvoril najväčšie množstvo svojich ikonických budov.

Emil Belluš: projekty a jeho tvorba

Práca Emila Belluša mala, a stále má, veľký dopad na domácu i zahraničnú architektúru a podobu mnohých slovenských miest. Jeho silnú osobnosť možno cítiť v každom projekte, na ktorom pracoval. V niektorých častiach našej krajiny sa nachádzajú aj budovy vytvorené mladšími nasledovníkmi. Išlo o projekty inšpirované jeho tvorbou a funkcionalistickým smerom. 

Vráťme sa však späť k tvorbe Emila Belluša. Aké sú najznámejšie budovy, stavby a diela z jeho portfólia?

  • Národný dom v Banskej Bystrici – patrí k projektom vytvoreným na začiatku Bellušovej kariéry. Postavený bol v rokoch 1927 – 1928 a dnes v ňom sídli Štátna opera. Budova v sebe kombinuje racionalistický a funkcionalistický zámer, ktorý sa pretavil do minimalistického, no pritom masívneho výsledku. Pôvodný interiér takmer vymizol a v súčasnosti sa využíva len reštauračná a kaviarenská časť spolu s divadelnou sálou.
  • Kolonádový most v Piešťanoch – niekoľko rokov po Národnom dome v Banskej Bystrici navrhol Emil Belluš národnú kultúrnu pamiatku – Kolonádový most. Ten je dodnes veľmi obľúbenou atrakciou turistov z celého sveta. Tak ako iné projekty, aj tento najdlhšie krytý most na Slovensku je známy funkcionalistickým a minimalistickým štýlom s miernym zdobením. Materiály využité na stavbu nie sú presne známe, no vie sa, že starý drevený most, ktorý stál na mieste kolonádového predtým, nahradil železobetón.

Ďalšie projekty Emila Belluša

  • Vodojem v Trnave – impozantnosť vodojemu v Trnave navrhnutom v roku 1941 spočíva v kontraste veľkej nádrže a jej nosnej časti. Belluš vytvoril zaujímavé rímsy, ktoré celému projektu dodávajú na zaujímavosti.
  • Hotel Devín v Bratislave – Devín bol v minulosti obľúbeným a luxusným hotelom. Na prvých dvoch podlažiach sa nachádzali kaviarne a reštaurácie a ďalšie boli určené pre hotelové bývanie. Aj v tomto prípade ide o jednoduchú, na prvý pohľad možno až ničím nevýraznú budovu. Jemné detaily a charakteristické Bellušove prvky si však všimnete, keď sa prizriete bližšie.
  • Ďalšie projekty – Emil Belluš má vo svojom portfóliu veľké množstvo rôznych ďalších projektov. K nim sa radia napríklad družstevné domy na Námestí SNP v Bratislave, študentský domov Mladá garda, budova Národnej radnice na Primaciálnom námestí v Bratislave, budova Národnej banky v Bratislave či okresný úrad v Piešťanoch.

Emil Belluš zomrel 14. decembra 1979 vo veku 80 rokov. Jeho funkcionalistická tvorba a projekty, ktoré vytvoril, však inšpirujú ľudí dodnes. Dokonca, majú vplyv aj na trendy v bývaní 2022 charakteristické dôrazom na funkciu a jednoduchosť.

Využite bezplatnú registráciu na Westwing a zariaďte si dom do funkcionalistického štýlu podľa Emila Belluša.