Ferdinand Milučký: architekt

Dnešnú modernú tvár Bratislavy stvorili viacerí architekti. Ferdinand Milučký patril jednoznačne k najznámejším. Hoci Bratislavčanom nebol, bez problémov sa ním stal. Stopy jeho tvorby nájdete nielen v hlavnom meste, ale na celom Slovensku, či vo svete. Zanechal za sebou jedinečné diela svojej doby. Venoval sa architektúre, urbanizmu, výstavníctvu a pamiatkovej tvorbe. Zaujímal sa aj o interiérový dizajn. Jeho prvým dielom bolo bratislavské krematórium a urnový háj, ktoré sa dodnes považuje za majstrovské dielo. Rozkladá sa na úpätí Malých Karpát v lone prírody. Ide o veľmi dôstojné pietne miesto. Keď v roku 2019 Ferdinand Milučký zomrel, na jeho poslednej ceste sa s ním Slovensko symbolicky rozlúčilo v priestoroch jeho prvého veľkého úspechu. 

Kto bol Ferdinand Milučký

Ferdinand Milučký sa narodil 26.9.1929 v Rajci. Prvé kontakty s architektúrou mal v okolitých obciach, z ktorých sú asi najznámejšie Čičmany a Rajecké Teplice. Roky 1941-49 strávil na gymnáziu v Žiline. Zoznámil sa tu so sochárom Vladimírom Kompánkom, s ktorým viackrát spolupracoval. Stredoškolské štúdium vystriedalo štúdium na vysokej škole technickej, na fakulte architektúry. Odporučil ho ďalší známy architekt Emil Belluš. 

Život a pôsobenie

Ešte na škole spolupracoval na projekte rodinných lodeníc, ktoré museli nasledovať vtedajšie trendy, čiže socialistický realizmus. Ferdinand Milučký má za sebou veľa ocenenej architektonickej práce. Za všetko hovorí päť cien Dušana Jurkoviča, cena Emila Belluša za celoživotné dielo a cena Johanna Gottfrieda Herdera, ktorú mu udelila Viedenská univerzita za architektúru v európskom kontexte. Je nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy, a to za architektúru a umenie. Ak by tvoril dnes, bol by isto jeden z najlepších. Napokon ani trendy v bývaní 2022 by mu neboli cudzie, v jeho tvorbe sa nájdu prieniky aj s dnešnými štýlmi.

Architektúra, ktorá oslávila Ferdinanda Milučkého

Architekt Matúš Dulla zhrnul jeho prácu takto:

Diela Ferdinanda Milučkého sú vynikajúcimi ukážkami čistej moderny v jej neskorej, vyzretej forme. Ani u jedného z našich architektov neprenikla očisťujúca výtvarná sila tak hlboko do kompozície, tektoniky alebo detailu stavby. Milučký chápe architektúru ako exkluzívny umelecký čin a výtvarnosť uprednostňuje pred inými, hoci funkcionálnymi architektonickými hľadiskami.

Ferdinand Milučký a jeho práca bola ovplyvnená dobou. Hoci sa členom komunistickej strany nikdy nestal, vedel dobre využiť príležitosti, ktoré sa mu naskytli.

Jeho diela sú príkladmi modernizmu a brutalizmu. Brutalizmus je architektonický smer, aj štýl bývania, ktorý využíva surový betón, ako výrazový prostriedok. Budovy sú najčastejšie v tvare kvádra. Tieto stavby pôsobia mohutným a ťažkým dojmom a v dobe vzniku charakterizovali zložitosť povojnového sveta. V architektúre sa tento štýl využíval od povojnových do 70-tych rokov. Materiály v interiéri boli strohé, prevládal kameň, betón, tehla a drevo. Interiérové farby sú skôr svetlé a dopĺňajú nápadné tvary. 

Ferdinand Milučký a jeho projekty

Ferdinand Milučký po sebe zanechal množstvo budov a diel, ktorých originalitu chránil až do konca. Bojoval za autorské práva. Nebol spokojný so zásahmi do svojho diela, ani s niektorými renováciami. Bol občiansky aktívny v súvislosti s developerskou výstavbou a hnevali ho niektoré novodobé projekty, ako napríklad garáže pod bratislavským hradom.

Ferdinandove úspechy

Prvým a azda najoceňovanejším jeho dielom je Bratislavské krematórium. Naplánoval ho tak, aby bol mimo ruchu ciest a je tak tichým a duchovným miestom. Krematórium vzniklo v uvoľnených 60-tych rokoch. Malo byť pôvodne v Slávičom údolí, ale projekt bol nakoniec realizovaný v Lamači. Chcel dosiahnuť, aby toto miesto nepripomínalo klasický cintorín a okamihy poslednej rozlúčky chcel prepojiť s prírodou. To sa mu podarilo. Ferdinand Milučký navrhol krematórium v jednoduchom a modernom dizajne. Postavil dlhé, paralelné múry a predok, cez ktorý je výhľad do lesa, zasklil oknami z dymového skla. 

Materiály, ktoré použil pri stavbe, boli prosté – betón, sklo, drevo, oceľ a kameň obložený vápencovými doskami. Na budove nie je viditeľný komín, ten je súčasťou celku. V tomto areáli môžete nájsť sochy od Vladimíra Kompánka, Rudolfa Uhera a Pavla Tótha. V urnovom háji sa nachádza pohrebisko významných osobností. Krematórium prešlo v roku 2003 rekonštrukciou a bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Ďalšie významné diela

Najznámejšou Milučkého stavbou v štýle brutalizmu je Dom umenia v Piešťanoch. Navrhol ho podobným spôsobom ako krematórium, ale rozhodol sa, že hlavné bočné steny budú oblé. Nechal sa tu inšpirovať slovenskou ľudovou architektúrou a vo vnútri použil bielu, modrú a červenú farbu. V roku 2020 bol schválený podnet skupiny architektov a aktivistov, na zápis medzi národné kultúrne pamiatky, zatiaľ sa tak nestalo.

Z ďalších známych projektov, ktorých sa zúčastnil je sídlisko Trávniky a Park Andreja Hlinku v Bratislave, v tej dobe sa volal park Karola Šmidkeho, a to až do roku 1989. Sídlisko navrhoval pre 11 000 obyvateľov. Typ domov bol síce daný, ale architekti mohli vytvoriť vlastnú predstavu o detských ihriskách a medziblokových priestoroch. Domy sú postavené do tvaru písmena L a sú obdĺžnikového tvaru. Bytový dizajn tej doby bol veľmi jednotvárny. Park tvorí dlhý úzky pás s fontánou, ktorú Milučký navrhol s Jozefom Vachálkom. Fontánu tvoria dva piliere, ktoré podopierajú dva oblúky, z ktorých tečie voda a vytvára dojem závoja. Súčasťou fontány je ostrovček, kde sa môžu konať spoločenské akcie. 

Dnes už neexistujúce výstavné pavilóny v PKO na nábreží Dunaja, budovy veľvyslanectiev vtedajšieho Československa v Moskve, v Ríme, či interiér v Dome knihy a práce v okolí bratislavského hradu a mnohé iné, sú nezmazateľnými dôkazmi všestrannosti Ferdinanda Milučkého. Jeho štýl je síce retro, ale retro štýl je predsa „IN”. Ak sa vám páči, nechajte sa inšpirovať jeho tvorbou! 

Bezplatná registrácia na Westwing: nenechajte si ujsť naše exkluzívne ponuky, vďaka ktorým bude váš domov ešte krajší!