Jíří Grossmann: moderný minimalizmus

Ak vám učaroval moderný minimalizmus alebo máte radi čistý dizajn a účelnosť prevedenú v jednoduchých formách v interiéroch aj v exteriéroch, nahliadnite s nami do histórie česko-slovenskej architektúry. Aj tam nájdete skvelé príklady. Dnes sa pozrieme na tvorbu jedného z dôležitých predstaviteľov funkcionalizmu, ktorý výrazne zasiahol do tvorby viacerých slovenských miest. Kto bol Jiří Grossmann, čo ovplyvnilo jeho návrhy a ktoré diela by ste nemali vynechať pri prechádzke mestom? Čím sa vyznačuje funkcionalizmus minulého storočia? Zistíte v dnešnom článku venovanom architektúre.

Kto bol Jiří Grossmann?

Jiří Grossmann bol jedným z významných architektov, ktorý navrhol a formoval tvár Bratislavy a hlavne jej funkcionalistické stavby v medzivojnovom období. Odkiaľ pochádzal, na čo sa zameriaval a s kým spolupracoval pri svojej tvorbe? 

Jiří Grossmann: životný príbeh

Jeho príbeh začína v Prahe, kde sa narodil (1892), študoval a kde napokon aj zomrel (1957). Veľkú časť svojho života však strávil na Slovensku. Jíří Grossmann prišiel do Bratislavy v čase, keď sa z malého mesta pod vplyvom Viedne a Budapešti mala stať metropola Slovenska. Ako odchovanec Českého vysokého učenia technického tu odovzdával svoje poznatky a mohol naplno pretaviť svoj talent do praxe.  

Spolupracovník Alois Balán

Dielo Grossmana je úzko späté s druhým významným medzivojnovým architektom z Čiech. Je ním Alois Balán. Obaja architekti mali spoločný zámer, odlišný však svojou jedinečnosťou. Každý z nich sa prezentoval vlastným rukopisom, vzájomne sa však ovplyvňovali a dopĺňali. S pribúdajúcimi rokmi sa ich diela prelínali čoraz viac, až z nich bola napokon nerozlučná dvojica tvoriaca spoločné diela.

Funkcionalizmus v architektúre a bývaní

Grossman ako prvý architekt priniesol Bratislave a ďalším slovenským mestám význam formy a funkcie. Jeho zámerom bola jednoduchosť a dôraz na zosúladenie vecného a výtvarného riešenia. Spolu s Balánom ako jediní presadzovali svoj urbanistický program regulácie mesta, ktorého cieľom bol systematický rozvoj, funkčnosť realizácií a usmerňovanie rastu želaným smerom.

Dôraz na funkciu ovplyvňoval v medzivojnovom období nielen Grosmannovu architektúru, ale aj interiérový dizajn. Funkcionalistický štýl bývania začal odzrkadľovať odklon od romantizujúcich foriem a dekórov, do čistých nekomplikovaných prvkov, symbolizovaných heslom „forma nasleduje funkciu”. Technologický pokrok umožnil použitie nových materiálov, ako napríklad linoleum, koženka, chróm, sklo a lakované drevo. Dizajn nábytku kladie dôraz na strohé geometrické tvary, jemnú farebnosť a hlavne účelnosť.

Tip: Farby zohrávajú v architektúre aj interiérovom dizajne podstatnú úlohu. Dokážu zmeniť atmosféru aj vplývať na našu psychiku. Inšpirujte sa v článku interiérové farby.

Jiří Grossmann: čo je známe o českom architektovi?

Je zrejmé, že Jiří Grossmann udal nové trendy v slovenskej architektúre a zasadil semienko nového vzhľadu Bratislavy. Aj on sám prechádzal rôznymi fázami vývoja a menil rukopis svojej tvorby. Viaceré prvky však pretrvávali. Čím je charakteristický?

Materiály v Grossmannovej architektúre

Vonkajší vzhľad budov vybudovaných pod Grossmannovou taktovkou odráža strohé funkcionalistické tvary. Namiesto sedlových striech sa objavujú rovné strechy a prísne tvary. Pozornosť získava aj industriálny vzhľad prinášajúci do mesta úplne nové prvky. Ako hlavné materiály je použitá režná tehla, betón, kov a sklo.

Grossmannov odkaz

No prechádzke dnešnou Bratislavou, ale aj inými slovenskými mestami je zrejmé, že funkcionalizmus má svoj vplv aj na architektúru a bytový dizajn súčasnosti. Čo majú spoločné trendy v bývaní 2022 a Jíří Grossmann? Nepochybne je to dôraz na účelnosť a jednoduchosť. Z materiálov sa aj dnes čoraz viac dostáva do popredia tehla, surový aj ušľachtilý betón a tmavý kov, sprevádzaný dokonalosťou skla a harmóniou tlmených farieb.

Jiří Grossmann: jeho diela

Tvorba Grossmanna a Balána zmenila ráz mestskej architektúry a stala sa prirodzenou súčasťou hlavného mesta Slovenska. Kde v Bratislave môžete vidieť diela naprojektované týmito dvomi českými architektmi?

Umelecká beseda slovenská

Umelka je jednoducho pojem! Nielen preto, že ukrýva umelecké diela, ale aj svojim vzhľadom. Dominuje prostrediu a hoci je najmenšou budovou v okolí, je neprehliadnuteľná. Od svojho vzniku v roku 1926 zotrváva vo svojej forme a udržuje svoj pôvodný charakter. Víta umelcov a poskytuje priestor novej tvorbe. Zaujme nielen zvonku, ale aj zvnútra.

Škola umeleckých remesiel

Budova s pôvodným názvom Učňovské pokračovacie školy bola stavaná na niekoľko etáp, v rokoch 1928 – 1937. V súčasnosti v nej sídli rektorát Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, čo plne odráža technickú aj vizuálnu vyspelosť pôvodného zámeru budovy. Funkcionalizmus tu stelesňujú ploché strechy, jednoduché strohé fasády s veľkými oknami priemyselného charakteru a jednoduchá farebnosť.

Riaditeľstvo štátnych dráh

Budova riaditeľstva štátnych dráh v Bratislave je prvým spoločným dielom, na ktorom Jiří Grossmann spolupracoval s Aloisom Balánom. Ich cieľom bolo vytvoriť mohutný a vážnosť vzbudzujúci dojem, odzrkadľujúci dôležitosť využívanej stavby. Budova stojí na rohu Klemensovej a Gajovej ulice a dodnes je viditeľný dôraz na jej reprezentatívnu funkciu. Má päť podlaží a trojpodlažnú vežu, kde je vidieť ešte rôzne dekoratívne prvky. Neskoršie Grossmannove stavby už opúšťajú dovtedy typický štýl dekorativizmu a ornamentalizmu.

Obytná vila

Jiří Grossmann projektoval nielen verejné stavby, ale aj obytné budovy. Jednou z takých stavieb bol aj projekt spoločného bývania s Aloisom Balánom, na ktorom pracovali obaja architekti. Budova odzrkadľuje doznievajúci dekorativizmus obdobia pred rokom 1925. Nesie v sebe dekoratívne prvky ovplyvnené ľudovou architektúrou a duchom doby. Využitá je tu väčšia farebnosť, rustikálne členené rímsy, oblúky v zadnej časti a mohutné ostenia okien.

Typickou funkcionalistickou vilou, považovanou za architektonický skvost, bola Vila Jaroň navrhnutá oboma architektmi v roku 1930. Budova mala pragmatické usporiadanie, veľa výhľadov a mohutnú šikmú plochu orientovanú na sever, ktorá tvorila užitočný štít pred nepriazňou počasia. Stavba sa však nedochovala v pôvodnej forme a dnes pripomína bežné stavby 21. storočia.

Okresná sociálna poisťovňa

Budova Okresnej sociálnej poisťovne vznikala v rokoch 1932 až 1939. Situovaná je v Starom Meste, oproti Modrému kostolíku a tvorí ju viacero budov. Jiří Grossmann projektoval budovy od začiatku spolu s Aloisom Balánom a vzájomne prepojené stavby sú považované za jedny z ich najlepších diel. Zároveň komplex patrí medzi vrcholné funkcionalistické stavby Bratislavy. V roku 1989 bol komplex budov vyhlásený za kultúrnu pamiatku a do roku 2008 slúžil ako interná a chirurgická poliklinika.  

Stavba je charakteristická horizontálne delenými oknami, ktoré vytvárajú dojem pásov a dopĺňajú ich vertikálne presklené pásy schodísk. Interiér sa pýši veľkorysým a pre modernu charakteristickým spôsobom dispozičného riešenia, absenciou zbytočných ozdôb a dôrazom na maximálne presvetlenie. Dominuje v ňom vnútorná hala siahajúca cez tri podlažia so sklobetónom na strope a podlahe, ktorý presvetľuje halu a suterén. 

Na záver už len hodno dodať, že vďaka odvážnemu architektovi, akým Jíří Grossmann nepochybne bol, získala slovenská architektúra nové vyjadrovacie prostriedky a Bratislava nezabudnuteľné funkcionalistické stavby. Ak vás téma staviteľstva zaujíma, sledujte viac v téme architekti.

Zaregistrujte sa bezplatne na Westwing a získajte čerstvé inšpirácie aj exkluzívne ponuky, s ktorými si vybudujete krásny domov vašich snov.