Jozef Chovanec: urbanizmus

K architektom pôsobiacim na slovenskom území sa radí aj Jozef Chovanec, ktorý bol známy hlavne v oblasti urbanizmu. Na svojom konte má niekoľko zaujímavých projektov, s ktorými sa stretávame dodnes. Radí sa k nim napríklad návrh sídliska Petržalka prinášajúci nové možnosti do každodenného života. To ale, samozrejme, nie je ani zďaleka všetko. Jozef Chovanec sa svojimi myšlienkami a novými nápadmi zapísal do slovenskej histórie, čo potvrdzuje aj viacero vyznamenaní a ocenení. Kto bol Jozef Chovanec a čím všetkým sa preslávil?

Kto bol Jozef Chovanec

Jozef Chovanec sa narodil 19. novembra 1925 v malej obci s názvom Slovenská Ľupča. Vďaka svojej zanietenosti a láske k architektúre sa mu podarilo úspešne ukončiť štúdium na Oddelení architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave dnes známej ako Slovenská technická univerzita. Ešte počas štúdia sa však stal asistentom u svojho profesora, známeho architekta Eugena Kramára. Ten bol nositeľom ceny Eugena Belluša, spolupracoval so sochárom Rudolfom Pribišom a k jeho významným dielam sa radí napríklad Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava alebo Slovenská národná banka v Bratislave.

Po dokončení školy sa Jozef Chovanec dostal do Návrhového strediska pre Univerzitnú nemocnicu v Bratislave, kde pracoval ako projektant. Odtiaľ prešiel do Vojenského projektového ústavu, kde však pobudol len chvíľku a ďalšie tri roky bol zamestnaný v Stavoprojekte Bratislava. Aj napriek tomu, že bol architektom, tu zastával pozíciu vedúceho ateliéru so špecializáciou v urbanizácii. A práve v tomto období sa začalo formovať jeho hlavné zameranie, vďaka ktorému je dnes jeho meno tak známe.

Typ architektúry, ktorú navrhol slovenský architekt

Juraj Chovanec bol charakteristický tým, že sa v rámci svojej práce neriadil žiadnym vyhradeným štýlom. V jeho tvorbe je možné pozorovať nie jeden bytový dizajn, ale rovno niekoľko smerov a trendov. Používal viaceré materiály a nebál sa ani odvážnej asymetrie. Tú je možné spozorovať napríklad v projekte Športová hala Pasienky z roku 1959, presnejšie v jej parabolických oblúkoch.

To, čo ale jeho profesionálny život ovplyvnilo najviac, bol urbanizmus. Ten je v architektúre známy tým, že sa zaoberá problematikou rozvoja osídlenia na všetkých úrovniach. Čiže od zonálnej, cez sídlenú a regionálnu, až po kontinentálnu. Jeho hlavným cieľom je nielen plánovanie, ale takisto usmerňovanie vývoja obcí a miest, smerovanie k optimálnemu výsledku a podpora udržateľnosti. K cieľom sa radí tiež ochrana kultúrneho dedičstva či správna organizácia územia vedúca k harmónii. Začiatky urbanizmu sa datujú na začiatok 20. storočia a je veľmi dôležitý pre územné plánovanie. Juraj Chovanec využil tento smer hneď v niektorých oblastiach svojej práce vrátane návrhu sídliska Petržalka.

Jozef Chovanec a jeho projekty

Na Slovensku museli v minulosti niektorí architekti pracovať na rôznych pozíciách. Často išlo o prácu v štátnych sektoroch, ktorá nebola ani zďaleka tak kreatívna ako navrhovanie nových budov či iných projektov. Jedným z nich bol aj Jozef Chovanec pracujúci na pôde mnohých štátnych podnikov. Toto všetko sa ale zmenilo, keď došlo k menšiemu oslobodeniu štátu a nástupu typizácie a prefabrikácie. Proces budovania si vyžadoval tých najlepších, vďaka čomu dnes môžeme pozorovať zaujímavé a pekne zachované objekty.

Urbanistická tvorba

Tvorba Juraja Chovanca sa dá rozdeliť do niekoľkých oblastí. Jednou z nich je urbanistická tvorba v Bratislave, do ktorej prispel hneď niekoľkými návrhmi a projektmi. Jeho účasť na tomto procese nebola pre nikoho prekvapením. Vďaka skúsenostiam z predchádzajúcich rokov mal skvelé predispozície na pretavenie návrhov do skutočnosti.

Medzi Chovancovými projektmi sa nachádzali napríklad Terasové domy pod Bratislavským hradom z roku 1967. A síce sa nezrealizovali, išlo o veľmi progresívny súťažný návrh s prepracovanými detailmi. Ďalším projektom bol podrobný územný plán obytného súboru Bratislava – Karlova Ves z roku 1966 a nechýbala ani koncepcia mestského sektora Bratislava – Petržalka z roku 1974. Na koncepcii pracoval s ďalším známym architektom Stanislavom Talašom presadzujúcim rovnaké trendy ako Chovanec.

Koncepcia sídliska Petržalka bola charakteristická viacerými prvkami a novodobými nápadmi. Išlo o spojenie prirodzených mestských funkcií na jednom mieste, čo v 60. rokoch nebolo úplne bežné. Návrh síce zožal úspech, no následná realizácia sídliska už toľko nie. Jozef Chovanec si zaň počas nasledujúcich rokov vyslúžil pomerne veľa kritiky.

Architektonická tvorba

Druhou oblasťou Chovancovej tvorby bola architektonická, v rámci ktorej je možné nájsť desiatky stavieb a budov. Snáď najväčšou realizáciou je Športová hala Pasienky z roku 1959 v súčasnosti známa pod názvom EUROVIA aréna. Netradičný vzhľad sa stal dominantným prvkom a hala zaň získala označenie ikona slovenského moderného staviteľstva. Niet sa však ani čomu čudovať. Pretnuté parabolické oblúky ťahajúce sa stredom hracej plochy boli koncom 50. rokoch skôr snom o ďalekej budúcnosti ako skutočným objektom v prítomnosti. Juraj Chovanec sa pri jej navrhovaní inšpiroval halou Paraboleum v meste Raleigh v Spojených štátoch.

Po výstavbe športovej haly sa Jurajovi otvorila nová spolupráca s Ferdinandom Milučkým, architektom a predstaviteľom brutalizmu. Vo veľkom ho však ťahal aj štýl bývania a celkovo trend s názvom modernizmus. 

Ferdinand Milučký a Juraj Chovanec vytvorili tri spoločné projekty realizované za hranicami Slovenska. Prvým bol Spoločenský dom Československého veliteľstva realizovaný v roku 1969 v Moskve. O dva roky na to sa obaja zaslúžili aj o postavenie Československého zastupiteľského úradu a obytného domu v Ríme. Juraj Chovanec sa následne, poslednýkrát ako spoluautor, podieľal na realizácii budovy Československého obchodného zastupiteľstva v Bukurešti v roku 1972.

Ocenenia a posledné roky života

Interiérový dizajn a štýl, ktorý sa pretavil do jednotlivých návrhov Juraja Chovanca, bol jedinečný a zaujímavý. Projekty podpísané jeho menom sú dodnes dominantou na Slovensku aj v zahraničí. Práve preto nie je prekvapením, že za svoj život získal viacero ocenení a vyznamenaní. Spolu s Karlom Palušom sa mu v roku 1967 podarilo získať Cenu Dušana Jurkoviča za Výskumný ústav ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. Toto isté ocenenie získal o päť rokov neskôr za Spoločenský dom pre Československé veľvyslanectvo v Moskve.

V posledných rokoch svojho života pracoval najprv v inštitúcii Štátny výskumný projektový a typizačný ústav. Po približne roku zmenil pôsobenie a do svojej smrti v roku 1990 pracoval na Ministerstve výstavby a techniky.

Nehľadiac na to, či sledujete trendy v bývaní 2022, chcete vyskúšať nové materiály v interiéri, alebo túžite po celej zmene svojej domácnosti, asymetrická, mestská a mierne minimalistická tvorba Juraja Chovanca vás môže skvelo inšpirovať. U nás nájdete skvelé nápady ako si zariadiť byt a premeniť svoj interiér na vysnívaný priestor u vás doma.

Zaregistrujte sa bezplatne na Westwing a zariaďte si svoj dom snov inšpirovaný minulosťou, prítomnosťou aj budúcnosťou.