Štefan Svetko: Slovenský rozhlas

Vedeli ste, že budova v tvare obrátenej pyramídy v Bratislave, ktorá je sídlom Slovenského rozhlasu, sa v roku 2001 stala víťazom ankety Stavba storočia v kategórií Občianske stavby na Slovensku? Tento vskutku nevídaný architektonický počin bol realizovaný v rokoch 1977-80 a jeho autor Štefan Svetko v ňom zhmotnil svoje progresívne zmýšľanie. Aj napriek všemožným zákazom a príkazom, ktoré musel vo svojej kariére prekonať, dokázal vytvoriť množstvo významných stavieb a projektov, ktoré sú pretrvávajúcou inšpiráciou pre moderné bývanie. Čo sa skrýva za jeho originálnym štýlom?

Kto bol Štefan Svetko

Štefan Svetko sa radí medzi významné osobnosti druhej polovice 20. storočia a jeho práca mala značný vplyv na vývoj moderného architektonického smerovania na Slovensku. Jeho vizionárske projekty zveľaďujúce štýl bývania vo veľkomeste a bytový dizajn ako taký však veľakrát vyvolali zmiešané reakcie spoločnosti.

Život nadaného architekta

Narodil sa v roku 1926 v Mojši pri Žiline ako druhý najstarší syn Jána a Pavlíny Svetkovcov. Jeho vášeň ku kresbe a maľbe sa prejavila už na základnej meštianskej škole, odkiaľ ho pre výrazný talent predčasne poslali na žilinské gymnázium. Po skončení sa prihlásil na umelecko-priemyselnú školu UMPRUM v Prahe, kam ho však neprijali. Toto mesto sa mu ale natoľko zapáčilo, že sa na radu kamaráta Jozefa Chrobáka skúsil prihlásiť na architektúru. Tento pokus už bol úspešný a v roku 1951 dokončil štúdium na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Českého vysokého učenia technického. Jeho kariéra sa však pomaly rozbiehala už pred ukončením školy…

Hromadná bytová výstavba v 50. rokoch

Štefan Svetko začal usilovne pracovať už v Prahe, kde si ho vybral Ing. arch. Dr. Lorenz do svojho ateliéru rekonštrukcie pamiatok. Následne v 1950 nastúpil do Stavprojektu v Bratislave – ateliéru pre občianske a bytové výstavby, ktorý potreboval nových architektov pre rôzne urbanistické projekty. Skúsení architekti, ktorí tu pôsobili, rýchlo postrehli talent nového kresliara. Po jeho prvom samostatnom projekte pre materskú školu v Plaveckom Mikuláši však prišiel čas nastúpiť do vojenskej služby, ale našťastie sa mu podarilo uchytiť vo Vojenskom projektovom ústave. Každý mesiac musel odovzdať množstvo plánov a projektov, čo mu koniec-koncov prinieslo ďalšie obrovské priučenie sa remeslu, ale hlavne doživotné priateľstvo a spoluprácu so Štefanom Ďurkovičom.

Naspäť v Stavprojekte

Po vojenskej službe sa vrátil do intelektuálneho a tvorivosťou nasiaknutého ateliéru č. 9 v Stavprojekte, kde strávil krásne roky v kruhu nadaných tvorcov a nastávajúcich majstrov slovenského staviteľstva, ako napríklad vedúci ateliéru Kusý, profesor Alexy, architekti Šteller, Kedro, Beňuška, Chovanec, Ďurkovič, Houdek, Krukovská a ďalší. Bez váhania sa pustil do projektovania komplexných obytných súborov v Bratislave na Košickej ulici, potom to bola obytná štvrť na Račianskom mýte. Dômyselne ich doplnil námestiami, parčíkmi, ihriskami, alejami, elegantnými budovami ako aj priestormi pre obchody. 

Inšpirácie zo zahraničia

Exteriérový aj interiérový dizajn jeho projektov bol vždy nápadito prepojený, k čomu ho inšpirovali aj jeho cesty do zahraničia, kde mal možnosť vidieť, akými smermi sa uberá svetová architektúra. Navštívil Poľsko, Sovietsky zväz, Juhosláviu, ale hádam najinšpiratívnejšími boli jeho cesty do Anglicka, Nemecka, do Kanady na Expo výstavu v Montreale či na Kubu. 

Štefan Svetko: jeho typ architektúry

Originalita Svetkovej architektúry tkvie v jeho otvorenosti potrebám modernej doby, pričom vo svojich návrhoch spájal praktickosť, estetickosť, dôsledne premyslený minimalizmus s funkcionalizmom. Možno práve tým, že pochádzal z dedinského prostredia a tradície spolu s etnografiou mu vždy boli blízke, sa pri projektovaní snažil zachovať zeleň a historické pamiatky. Medzi moderné materiály v jeho stavbách patrili tehla, betón, oceľ, sklo. Materiály v interiéri zahŕňali aj drevo a plast – skrátka všetko s dlhou trvácnosťou. Interiérové farby boli ladené do svetlých odtieňov pre optické zväčšenie priestoru bytových jednotiek.

Tvorba a projekty Štefana Svetka

Aj napriek nutnosti masovej výstavby bytov a obytných štvrtí v období 50. a 60. rokov sa Štefan Svetko stále snažil spojiť trendy doby a potreby spoločnosti s tradíciou a úctou k prostrediu bez ohľadu na politické dianie. Preto sa veľakrát stretol s rôznymi zákazmi a nariadeniami, ktorými sa našťastie nedal odradiť. Dbal aj na zeleň v okolí svojich projektov, aby si obyvatelia komplexov mohli oddýchnuť. Vedeli ste, že bol vyhraneným odporcom výstavby výškových budov pri Dunaji či štvorprúdovej cesty popri dunajskom brehu na petržalskej strane? Nakoniec realizovanie týchto návrhov Petržalku úplne odtrhlo od zvyšku mesta, čo bolo presne to, čomu sa snažil zabrániť.

Kde ešte môžete nájsť diela Štefana Svetka?

Medzi najvýznamnejšie diela tohto progresívneho architekta na Slovensku, ktoré veľakrát vytvoril v spolupráci s kolegami zo Stavprojektu, sa radia:

  • Budova Slovenského rozhlasu realizovaná v rokoch 1977 – 1980.  Spolupráca: Š. Ďurkovič, B. Kissling
  • Amfiteáter 40. výročia Slovenského národného povstania
  • Hotel Bôrik v Bratislave realizovaný v roku 1974. Spolupráca: Š. Ďurkovič
  • Hotel Javorina. Spolupráca: J. Hauskrecht
  • Obytný súbor Medzi Jarkami v Bratislave realizovaný v roku 1973. Na tomto projekte opäť spolupracoval s dobrým priateľom Š. Ďurkovičom

Štefan Svetko: tajomstvo obrátenej pyramídy

Kto by nepoznal bájnu obrátenú pyramídu na Mýtnej ulici č. 1 v Bratislave. Aj keď projekt pre budovu Slovenského rozhlasu vznikol už v roku 1967, úplne dokončený bol až v 1983. Na domácej pôde bol prijatý prevažne odmietavo, pretože si ľudia mysleli, že vyžaruje negatívnu energiu, že je to neúctivá napodobenina egytských pyramíd, či má spojitosť s exotickými okultnými kultúrami. Štefan Svetko sa nad podobnými podozreniami vždy len zasmial. Okrem unikátneho tvaru bola táto stavba prakticky aj prvou oceľovou budovou na Slovensku, čo so sebou nieslo veľa technických výziev. Napriek nie veľmi pozitívnemu prijatiu sa Budova rozhlasu dočkala uznania v zahraničí a postupom času sa predsa len stala jedným zo symbolických dominánt hlavného mesta.

Zaslúžené uznanie za celoživotné dielo

V neľahkom povojnovom období, meniacom sa politickom režime a obmedzenej kreatívnej slobode musel Štefan Svetko počas svojej kariéry prekonávať množstvo prekážok. Jeho vytrvalosť a moderné zmýšľanie aj napriek tomu zanechalo na Slovensku stavby, ktoré doteraz pútajú svojou originalitou a funkcionalitou. Jeho dielu sa v roku 1998 dostalo jednej z najväčších pôct – Cena Emila Belluša za celoživotné dielo. Ďalším veľkolepým uznaním bola nominácia na Krištaľové krídlo za celoživotný prínos v architektúre v roku 2009. Zomrel 8. septembra vo veku 83 rokov v Bratislave.

Aj vy ste podľahli čaru štýlu Štefana Svetka, v ktorom sa spája funkcionalizmus s minimalizmom? Takto zariadený interiér je ako stvorený na vychutnávanie si každého návratu domov. Prírodné materiály ako drevo, kov, betón sa nenútene hodia do každého aranžovania a geometrické tvary ho spravia ešte pútavejším. Tieto kombinácie sa jednoznačne radia medzi trendy v bývaní 2022 a nemali by chýbať v žiadnej domácnosti!

Originálna tvorba jedného z najznámejších slovenských architektov 2. polovice 20. storočia je dokonalou inšpiráciou pre moderné zariadenie interiéru. Vneste ju aj do vášho bývania pomocou elegantného nábytku, doplnkov a dekorácií.

Využite pritom bezplatnú registráciu na Westwing, aby ste nepremeškali naše exkluzívne ponuky, vďaka ktorým bude váš domov ešte krajší!