Areál vysokej školy

Autor kontroverzných stavieb, ktoré sa neskôr stali symbolom a dominantným prvkom viacerých miest na Slovensku. To bol Vladimír Dedeček, významný architekt a milovník funkcionalizmu s portfóliom plným zaujímavých a známych projektov. Kým niektorí jeho tvorbu považujú za príliš chladnú a neosobnú, iní v nej vidia presne to, čo sa do nej autor snažil vložiť. Minimalistickosť, funkciu a symetriu. Za približne tridsať rokov dokázal navrhnúť stavby, ktoré dodnes priťahujú pozornosť a vedia aj po toľkej dobe vyraziť dych. Kde všade sa s jeho umením stretneme a čo všetko ho inšpirovalo pri tvorení? 

Kto bol Vladimír Dedeček

Vladimír Dedeček sa narodil 26. mája 1929 v Turčianskom sv. Martine do skromnej slovenskej rodiny. Na rozdiel od iných architektov nemal žiadne špeciálne kultúrne zázemie, ktoré by mohlo rozširovať jeho umelecké vlohy hneď od narodenia. Práve naopak. Pri premýšľaní, aká vysoká škola je pre neho tá najlepšia, sa rozhodol, že vo svojom štúdiu bude pokračovať vo Francúzsku. Odbor sociológia a politológia mal však ďaleko od kreatívneho sveta architektúry. To, že nakoniec neodišiel a nastúpil na Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, bola len náhoda. Spoločný odchod študentov do Francúzska z Prahy nestihol, a preto išiel namiesto neho náhradník.

Dedečkove zameranie na exteriérový a interiérový dizajn v oblasti funkcionalizmu sa začal formovať už na vysokej škole. Jeho učiteľom bol známy predstaviteľ tohto štýlu Emil Belluš, autor mnohých projektov, ako napríklad Kolonádový most v Piešťanoch, Hotel Devín v Bratislave či vodojem v Trnave.

Prvé prišli školské stavby

Tvorba Vladimíra Dedečka sa dá deliť na viacero období, pričom prvým z nich sú jeho učňovské roky na Fakulte architektúry. Po jej vyštudovaní sa venoval hlavne projektovaniu školských stavieb a areálom a solitérom občianskej vybavenosti. K známym stavbám sa radí napríklad Poľnohospodárska škola v Piešťanoch, internáty v Mlynskej Doline, areál VŠP v Nitre, ktorý získal aj Cenu D. Jurkoviča, či Prírodovedecká fakulta v Bratislave.

Už v prvých rokoch svojej kariéry ukázal, že jeho prístup k funkcionalizmu je trochu iný, ako majú ostatní architekti. Najnovšie trendy ho príliš nezaujímali a vytváral si svoju vlastnú cestu. A síce to spôsobilo, že niekedy musel bojovať s kritikou, nenechal sa odradiť.

Majstrovské roky

Ďalším obdobím v živote Vladimíra Dedečka boli majstrovské roky, počas ktorých vznikali jeho najdominantnejšie a najznámejšie projekty. Išlo o návrhy vznikajúce v rokoch 1972 až 1988. Tieto časy viacerí označujú aj ako Dedečkove vrcholné tvorivé obdobie, kedy do slovenských miest vniesol nádych funkcionalizmu, minimalistickosti a v niektorých prípadoch až futuristickosti.

V tomto období navrhol napríklad Slovenský národný archív v Bratislave, Slovenskú národnú galériu či Najvyšší súd v SR. Niektoré objekty boli za posledné roky zrenovované, iné nie, no väčšina si zachovala svoju pôvodnú podobu.

Inšpirujte sa projektmi Vladimíra Dedečka a prineste niečo z funkcionalizmu aj do svojho domova. Vyberte si zo širokej ponuky Westwing.

Typ architektúry, ktorú vytvoril Vladimír Dedeček

Na tvorbu Vladimíra Dedečka vplývali viaceré trendy, no veľmi podobne ako ostatní architekti v tomto období, sa zameriaval hlavne na funkcionalizmus. Ten je charakteristický tým, že sa drží hesla “forma nasleduje funkciu” a v súčasnosti s ním pracuje bytový dizajn minimalizmus. Funkcionalizmus sa viaže hlavne na obdobie od 20. do 50. rokov minulého storočia, ale vďaka svojmu silnému vplyvu sa ním inšpirovali architekti aj v nasledujúcich dekádach.

Funkcionalizmus vychádza z viacerých štýlov, a to hlavne z konštruktivizmu, purizmu, kubizmu a rondokubizmu. K ďalším zásadám patrí využívanie správnych prvkov. Do tejto skupiny patria materiály v interiéri ako chróm, sklo, koženka, linoleum a lakované drevo. Kľúčové sú aj exteriérové a interiérové farby ako biela a sivá, prípadne využívanie výrazného kontrastu s čiernou.

Zaujímavosťou je, že veľká popularita funkcionalizmu rýchlo opadla v 60. – 70. rokoch, keď nastala vlna jeho kritiky. V súčasnosti sa dostávame do doby, kedy sa tento štýl bývania znova vracia a my si ho do interiérov prinášame vo forme správne volených kúskov nábytku a doplnkov. 

Vladimír Dedeček nebol len architektom. V rámci svojej práce tiež sledoval problémy vo vývoji neskorého moderného trendu a snažil sa priniesť niečo nové. Okrem budov sú známe aj jeho svetelné inštalácie pre školy, pokročilé metódy a priestorový koncept. 

Vladimír Dedeček a jeho tvorba

Tvorba Vladimíra Dedečka ovplyvnila mnohých, a to nielen odborníkov a architektov, ale aj bežných ľudí. Tí sa s jeho projektmi stretávajú na pravidelnej báze, pri cestovaní do práce alebo školy. Portfólio je široké, čo len ukazuje, akú lásku mal Dedeček k svojmu povolaniu. A síce ho mnohí označujú za kreatívnu osobu, on o sebe hovoril niečo iné: „No to je taká otázka, tvorba či robota. Ja som premenil navrhovanie skôr na robotu. Nikdy som sa necítil ako umelec.“

Významné diela Vladimíra Dedečka

K významným dielam Vladimíra Dedečka sa radia:

  • Areál VŠP v Nitre – je jedným z najvýznamnejších projektov Vladimíra Dedečka, za ktorý získal aj Cenu D. Jurkoviča. Projekt navrhoval s Rudolfom Miňovským pre vtedajšiu Vysokú školu poľnohospodársku, dnes Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Budova s novou dynamickou štruktúrou a masívnou vrchnou časťou zmenila výzor celého mesta. Priniesla aj mierny futuristický nádych a upriamila pozornosť na nevyhnutný progres.
  • Internáty Mlynská Dolina v Bratislave – predstavujú komplex internátov realizovaných v období od roku 1969 do roku 1977. Výstavba internátneho mestečka prebiehala v štyroch etapách, pričom Dedečkove projekty, internát Družba, dnes známy ako Átriové domy, boli etapou číslo dva. Budovy tvoria kontrast, nielen vo výške, ale aj v celom prevedení oproti internátnym budovám Ľudovíta Štúra.
  • Slovenský národný archív v Bratislave – je najväčším archívom na Slovensku. Pýšiť sa môže minimalistickou, masívnou a symetrickou budovou, ktorú nájdete na Drotárskej ulici. Zaujať vie nielen exteriér, ale aj interiér s obrovskými halami a veľkým priestranstvom.
  • Palác kultúry a športu VŽKG Ostrava Vítkovice – ide o multifunkčnú arénu v Ostrave, ktorá bola otvorená v roku 1986. V rokoch 2003 – 2004 bola rekonštruovaná a jej meno sa zmenilo na Ostravar Aréna. Dôvodom rekonštrukcie boli Majstrovská sveta v ľadovom hokeji 2004 a neskôr aj Majstrovská Európy UEFA vo futsale 2005. 

Ďalšie diela

Netradičné materiály, zaujímavá symetria a nadčasové budovy sú hlavným znakom Vladimíra Dedečka. Ten môžeme pozorovať aj v jeho ďalších projektoch, ako napríklad:

  • Slovenská národná galéria v Bratislave z roku 1979
  • Inštitút vzdelávania MV SR v Bratislave z roku 1984
  • Štátna banka v Považskej Bystrici z roku 1984
  • Administratíva TANAP-u v Tatranskej Lomnici z roku 1987
  • Veterinárna nemocnica v Bratislave z roku 1988
  • Najvyšší súd SR v Bratislave z roku 1990

Vladimír Dedeček zomrel 29. apríla 2020 vo veku 90 rokov. Jeho silná osobnosť je však stále prítomná v projektoch, ktoré počas svojho života navrhol. Tie skrášľujú mnohé slovenské miesta a dodávajú im špeciálnu nadčasovosť skombinovanú s minimalistickosťou. Nehovoriac o tom, že svojou tvorbou inšpiruje aj trendy v bývaní 2022, ktoré od neho preberajú čisté línie a kontrastné prvky.