Na návšteve u Margot

Domácnosť riaditeľky štýlu talianskeho Westwing

„Na jednej strane mám zelenú terasu a z druhej strany srdce môjho mesta – baziliku. Môže to znieť ako sen, ale je to skutočnosť,“ hovorí Margot Zanniová, riaditeľka štýlu talianskeho Westwing. Jej sen o ideálnom bývaní sa splnil práve v Miláne. Ako presne vyzerá? Za chvíľu to zistíme!

Miláno je zaliate rannými slnečnými lúčmi. Zlatá vlna sa tiahne až k domu Margot. Tá práve na stôl postavila veľkú misu s jahodami. Prvá otázka sa priamo ponúka…

1

Margot, čo bolo pre teba najdôležitejšie pri výbere bytu?

Samozrejme, že výhľad! Bývam tu od roku 2007 a dodnes ma deň čo deň ohromuje. Z jednej strany vidím ostrov zelene v rámci veľkomesta a z druhej strany baziliku. Práve kvôli tomuto výhľadu som si zvolila podkrovie domu v tomto zelenom zákutí. Ja a tento dom – to bol asi osud. Myslím, že sme pre seba stvorení.

2

Základom tvojho bytu je biela…

Biela, pretože na jej pozadí sú najlepšie vyniknú farby – a tie sú všade: chrbty knižiek v knižnici, na obrazoch aj na nespočetných dekoráciách…

3ab
4

Tvoja najväčšia vášeň?

Umenie a kino! Vari to nie je vidieť? Moja knižnica sa skladá hlavne z albumov a knižiek s kinematografickou tematikou. Ale umenie a filmy nevládnu iba knižnici… Pre mňa sú dôležité osobné predmety rozosiate po celom byte. Môj byt je ako ikonografické kráľovstvo, a práve preto je útulný.

12

Čím je pre teba dom?

Ideálny dom je také miesto, ktoré ťa s otvorenou náručou pritúli, akonáhle prekročíš jeho prah; je to miesto, v ktorom vždy nájdeš azyl, a všetko v ňom má byť tomu prispôsobené. Ja som u seba doma rozmiestnila pozdĺž stien veľké pohodlné pohovky, ktoré mi zaisťujú “mäkké pristátie”. Sú biele a na narušenie ich monochromatického (nie monotónneho!) rázu som ich doplnila o vankúše v holubej šedi. Vankúše mám veľmi rada, ale nepreháňam to s ich počtom ani farbou. Zvolila som ich len niekoľko málo a rozmiestnila som ich tak, aby boli klasickou „čerešničkou na torte“.

8

Z izby vychádzaš priamo na terasu…

Terasa je integrálnou súčasťou dennej zóny bytu. Najväčšiu radosť mi robí práve môj zelený kútik v ktorom mám doslova na dosah milánske nebo. Na terase staviam rastliny, pracujem, píšem, odpočívam … iní ľudia si na tento účel zariadi izbu ratanovým nábytkom. Keď sa priateľov spýtam, či pôjdeme na terasu, nikto neodmietne.

9
10

Aké rastliny pestuješ na terase?

11

Olivovníky, jazmín, kamélie, ruže a paprade, hlavne adiant. Adiant preto, že je to rastlina mýtická, symbol nielen skromnosti, ale aj tajomna – táto rastlina ma naozaj fascinuje. Samozrejme na terase nájdete aj sezónne rastliny, okrem toho sa tiež môžem kochať korunami okolitých stromov – na jar aj v lete mám nad hlavou doslova mraky bielych kvetov. Nesmiem zabudnúť ani citrusy, ktoré v sezóne ozvláštnia výhľad svojimi žltými a oranžovými plodmia ja sa potom môžem opájať ich nenapodobiteľnou vôňou.

Tvoja kuchyňa je veľmi moderná…

Čo ale neznamená, že pôsobí chladne. Podarilo sa mi dokázať, že aj oceľ môže byť príjemne teplá – keď ju správne osvetlíte, odvďačí sa vám zlatými odleskmi. Tmavá dubová podlaha takýto interiér opticky oteplí a aj kov možno harmonicky kombinovať s drevom. Na linke potom stojí riad z bieleho skla a na stole kolekcia farebných fliaš zo skla Murano. Sklo mám všeobecne rada, ale Murano u ma vedie. Dokáže do domu vniesť úplne perfektné náladu …

13

Čo tvoja spálňa?

Moja spálňa je ďalšou vysnívanou časťou môjho bytu. Najdôležitejším nábytkom je tu prírodné svetlo, ktoré dovnútra preniká veľkými oknami spolu s neopakovateľným výhľadom na jeden z klenotov milánskej architektúry, baziliku San Lorenzo – mať izbu s výhľadom bolo mojim odvekým snom. A pre taký výhľad som schopná obetovať aj nejaký ten štvorcový meter. Nad posteľou visí obraz môjho otca Eugenia Carmiho, ktorý som od neho dostala. Môj otec je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov talianskeho abstraktného umenia. Jeho obraz je pre mňa dôležitou pamiatkou na skvelú kariéru človeka, ktorý je neustále v pohybe medzi Talianskom, New Yorkom a Brazíliou, teda miestom, kde som sa narodila…

14
15
16

Obklopujú ťa desiatky rôznych dekorácií, štýlových detailov, suvenírov…

Ich zbieranie je pre mňa prirodzené – v dome so mnou bývajú aj moje spomienky. Mám dušu kočovníka, iste vďaka svojim brazílskym koreňom, rada cestujem a často sa môj pobyt za hranicami – najmä v New Yorku – pretiahne. Ukrývanie všemožných pamiatok v byte, ktorý je predsa len čo do kapacity obmedzený, môže byť problematické. Našla som ale spôsob, ktorý môžem vrelo odporučiť každému, kto nevie dať zbohom veciam, ktoré sú mu blízke. Ide o veľké sklenené nádoby, vázy či amfory, do ktorých ukladám všetko, čo má pre mňa nejakú sentimentálnu hodnotu. Ďalšou možnosťou sú pufy vlastnej výroby. Zo svojich obľúbených časopisov vytvarujem valec, zopnem ho koženými prackami a ľanovými povrázkami a puf je hotový! Na “titulnú stranu” vyberám nejaký obľúbený obrázok alebo plagát,  napr. S Robertom de Nirom či Monikou Bellucci…

5
6
7

Mnoho pamiatok leží tiež na stoloch, stolíkoch a poličkách…

Rada vytváram kombinácie predmetov podľa určitého kľúča. Snažím sa do takejto kompozície vložiť vlastnú expresiu, rozvážne ju rozvrhnúť. Za každým predmetom či kompozíciou sa skrýva nejaký príbeh – a práve tak sa vytvára domov.

Agnieszka Trzcińska

Používate už aplikáciu Westwing?

Stiahnuť
Stiahnuť