Každý, kto vstúpi do domova Amalie, sa vydáva na cestu objavovania jej histórie. Medzi čistými tvarmi a vybranými dizajnovými kúskami sa ukrývajú osobné spomienky, ktoré interiéru dodávajú hĺbku. Predovšetkým pamiatky na jej japonskú babičku, ktorá sa dožila úctyhodných 101 rokov, udržiavajú jej pôvod živý a dodnes ju sprevádzajú ako každodenná inšpirácia.

Napriek plnému kalendáru sa Amalie sama označuje za absolútneho domaseda. Jej domov je pre ňu kreatívnym útočiskom – takým jej vlastným „safe haven“. Interiér pritom zostáva vedome decentný, no dopĺňajú ho nevšedné akcenty.

„Milujem prácu na pohovke.“ Presne tu sa čítajú knihy, analyzujú filmy a rodia prvé nápady. Pohodlie tu pritom hrá rovnako dôležitú rolu ako prostredie, ktoré vyžaruje pokoj.

Aj klasické pracovné miesto má v domove Amalie svoje pevné miesto. Domáca kancelária pôsobí funkčne aj minimalisticky a zároveň dokonale zapadá do celkového štýlu bytu.

Amalie formuje svoj domov prostredníctvom premyslených detailov: konkrétna textúra, farebný akcent alebo objekt na tom správnom mieste. Takto vzniká vzhľad, ktorý je moderný a čistý, no vďaka individuálnym prvkom získava jedinečnú dynamiku a charakter.

Šatníková skriňa je oveľa viac než len úložný priestor. Je to otvorený moodboard, zdroj inšpirácie a zároveň kreatívne ihrisko. Farby, materiály a siluety sa tu neustále kombinujú do rôznych vzhľadov – veľmi podobne ako jednotlivé prvky vo filmovej scéne.

Posedenie v parku, čítanie alebo jednoducho len vydýchnutie si na čerstvom vzduchu – to všetko dáva Amalie potrebnú rovnováhu k energii mesta. Aj jej dom reflektuje túto túžbu po prírode: vďaka množstvu denného svetla, organickým tvarom a vzdušným textíliám, ktoré do miestností vnášajú teplo a ľahkosť.

Kto miluje prírodu tak ako Amalie, hľadá pokoj najradšej vo vlastnej záhrade. Medzi rastlinami a na čerstvom vzduchu tu vzniká dokonalý protipól k zhonu pri natáčaní a pracovných stretnutiach.

Svoje útočisko Amalie najradšej zdieľa s priateľmi. Rola hostiteľky je pre ňu samotnú kreatívnou formou vyjadrenia: prestieranie stola, plánovanie menu a vedomé aranžovanie večera sú rovnakou súčasťou rozprávania príbehov ako jej práca filmárky. Ľudia, ktorými sa obklopuje, jej pritom neustále prinášajú nové impulzy.