Zaregistrujte sa a získajte poukaz v hodnote 15€ !
Ladislav Hudec: Park Hotel

Známi slovenskí architekti nepôsobili len vo svojej rodnej krajine, ale takisto za hranicami. Jedným z nich bol Ladislav Hudec, ktorý sa pomocou svojej šikovnosti dostal až do Šanghaja. Hudecove portfólio je široké a obsahuje zaujímavé projekty ako zo Slovenska, tak aj z Číny. Jeho život bol dobrodružný, a to aj napriek tomu, že svetlé začiatky v oblasti architektúry takmer zmarila vojna. Nestalo sa tak, vďaka čomu sa dnes pri cestovaní môžeme stretnúť hneď s niekoľkými budovami, v ktorých nechal kúsok zo seba. Kto bol Ladislav Hudec a čím sa preslávil?

Ladislav Hudec a jeho životopis

Ladislav Hudec sa narodil 8. januára 1893 ako jedno z piatich detí Pavlíny a Juraja. Bol prvorodeným synom a svoju vášeň k architektúre a staviteľstvu zdedil po otcovi. V mladom veku sa okrem toho zaujímal aj o ďalšie kreatívne povolania či oblasti, ako napríklad kreslenie. Zaujímavosťou je, že základy maľovania ho učil známy maliar Dominik Skutecký. Aj napriek nadaniu pri štetci nezostal a rozhodol sa, že vyskúša niečo iné. Príťažlivo pre neho znela aj teológia, no namiesto nej sa rozhodol študovať architektúru v Budapešti.

Prvý úspech už počas školských čias

Ladislav Hudec rozhodne nestrácal čas a popri škole kreslil rôzne návrhy vrátane kaplnky Panny Márie kráľovnej anjelov, ktorá bola, už v roku 1914, zrealizovaná v obci Vyhne. Ide o jedinú stavbu, ktorá sa od tohto nadaného architekta nachádza na Slovensku.

Nádejnú kariéru takmer prekazila prvá svetová vojna. Po vojenskom výcviku musel Hudec narukovať a na front odišiel ako dôstojník. V roku 1916 ho zajali, no podarilo sa mu utiecť do Číny.

Ťažké srdce na Slovensko

Mnohí Slováci Ladislava Hudeca a jeho tvorbu dlhé roky nepoznali. Dôvodom bolo to, že sám architekt sa k slovenskej národnosti dlhé roky nepriznával a v zahraničí vystupoval pod menom László. Zmena mena ústila zo situácie odohranej pri spomínanom úteku. Počas neho totižto on aj ďalší väzni natrafili na jednotku Slovákov. Dúfali, že im niekto z nej pomôže, no namiesto toho po nich začali vojaci strieľať. Hudec bol z celej situácie nepríjemne prekvapený a zasiahlo ho to tak silno, že svoju rodnú krajinu vytesnil z mysle.

Jeho postoj k Slovensku sa však formoval už v útlom veku, kedy sa v Banskej Bystrici zrútila budova navrhnutá jeho otcom. Mesto požadovalo vysoké odškodné, čo spôsobilo problémy celej jeho rodine. Po úteku sa preto Ladislav Hudec neplánoval vrátiť tam, odkiaľ prišiel. A to aj napriek tomu, že začiatky v Šanghaji neboli vôbec tak jednoduché, ako si myslel. Najprv sa stal kresličom v architektonickej firme a postupne sa vypracoval na hlavného architekta. Práve v tomto období sa začala jeho slávna éra trvajúca až do jeho smrti.

Ak hľadáte rôzne tipy a inšpirácie pre architektúru či dizajn, máme pre vás pripravených viacero článkov a tak isto aj akcie na rôzne produkty v rámci dekorácií a interiérového dizajnu. Stačí sa bezplatne registrovať na našej stránke Westwing a získať výhody našich skvelých ponúk!

Ladislav Hudec: vlastný ateliér

V čase najväčšieho úspechu sa Hudec osamostatnil, otvoril si vlastný ateliér a začal navrhovať vily, domy, banky či dokonca nemocnice. Keďže po čase potreboval inšpiráciu, odišiel na určitý čas do Severnej Ameriky. 

Po vypuknutí druhej svetovej vojny musel milovaný Šanghaj opustiť a s rodinou sa presťahovať do Švajčiarska. Po jej skončení plánoval návrat na Slovensko, no kvôli zlej situácii odišiel do Spojených štátov. Tam sa venoval nielen navrhovaniu budov, ale takisto učeniu na vysokej škole.

Na Slovensko sa Ladislav Hudec nikdy nevrátil. Zomrel v Spojených štátoch, kde ale pochovaný nebol. Jeho posledným želaním bolo, aby sa jeho pozostatky previezli do Banskej Bystrice.

Čím sa preslávil Ladislav Hudec

Ladislav Hudec sa preslávil viacerými známymi budovami, vilami a nemocnicami, no zlom v jeho kariére prišiel, keď dostal požiadavku na navrhnutie najvyššieho mrakodrapu na svete. Kým mnohí by sa možno zľakli a ponuku odmietli, Hudec nad ňou ani sekundu nepremýšľal a prijal ju. Miloval výzvy a chcel sa vo svojej kariére posunúť znova ďalej. 

A tak sa zrodil dvadsaťposchodový mrakodrap Park Hotel s výškou úctyhodných 84 metrov. Jeho stavba trvala štyri roky a v interiéri sa nachádzali luxusné materiály, rýchlejšie výťahy, klimatizácia aj otváracia strecha. Z nej je možné dodnes sledovať nočnú či dennú oblohu.

Park Hotel už nie je najvyšším mrakodrapom na svete, no je rozhodne dominantou celého Šanghaja. Nachádza sa v centre mesta a hostí láka svojou netradičnou architektúrou. Zabúdať netreba ani štýl bývania inšpirovaný honosným art déco a čistým minimalizmom.

Ďalšie projekty

Pre Slovensko je významná hlavne Hudecova kaplnka Panny Márie kráľovnej anjelov vo Vyhniach. Už pri tomto prvom diele sa prejavila jeho precíznosť a schopnosť pracovať s rôznymi odkazmi, napríklad na históriu alebo symbolický kontext. Malý objekt navrhol architekt ako kombináciu drevenej a kamennej konštrukcie. Využíval románsku architektúru a odhalený stavebný materiál, čím podporoval miernu nedokonalosť a históriu. Kaplnka je ojedinelým prejavom slovenskej architektúry v jeho portfóliu.

K ďalším stavbám tohto majstra, ktoré nerešpektovali trendy a stali sa nadčasovými objektmi, sa radí napríklad Moore Memorial Church, Christian Literature Society alebo Grand Theatre, najväčšie kino v Ázii známe tým, že sa v ňom premietali prvé americké filmy.

Ďalej netreba zabúdať ani na projekty ako:

  • American Club
  • Auditorium for Italian O.N.D. Club
  • Country Hospital
  • Union Brewery
  • The Joint Savings Society building on Sichuan Rd.
  • Lafayette Cinema
  • Hubertus Court Apartments – v súčasnosti Dahua Hotel
  • China Baptist Publication Society
  • Chiao-Tung University Engineering Bldg
  • Estrella and other apartment houses on Avenue Joffre

Typ architektúry a tvorba Ladislava Hudeca

Ladislav Hudec bol známy tým, že interiérové trendy alebo akékoľvek iné smery ho obchádzali. Navrhnuté budovy kombinujú viaceré materiály v interiéri, interiérové farby a spôsoby ladenia jednotlivých prvkov. Jeho najväčší úspech, Park Hotel, bol postavený do štýlu art déco, no nemocnice boli známe skôr minimalizmom. Na druhej strane, vily charakterizoval honosnejší bytový dizajn a obytné nájomné domy sa pýšili koloniálnym štýlom s prvkami čínskej eklektiky.

Tvorba Ladislava Hudeca v medzivojnovom a povojnovom období bola veľmi rozmanitá. Kombinovala viaceré štýly, čím dokázala vyniknúť v spleti symetrie funkcionalizmu a asymetrie futurizmu. Futurizmus a jednotlivé projekty sú netradičné, lákavé a odvážne, vďaka čomu si vedia nájsť miesto aj v súčasnom svete.

Ladislav Hudec zomrel 26. októbra 1958 v meste Berkeley v Spojených štátoch amerických. Jeho pozostatky boli však na jeho vlastné želanie v roku 1970 prevezené do Banskej Bystrice, kde je aj pochovaný.